Má sa korok v reštaurácii ovoniavať?

Má sa korok v reštaurácii ovoniavať?

Oct 19, 2017 Etiketa a bontón, O víne


Mnohým sa už stala situácia, že hostiteľ po otvorení fľaše vína prezentoval hosťovi korkovú zátku. Vo vzduchu pláva mýtus, pre ktorý si ľudia myslia, že ho treba v tom prípade ovoňať. Opak je pravdou.

V niektorých článkoch na internete sa síce dočítate, že korok treba ovoniavať, ale poďme v tom pohľadať radšej trochu logiky.

Korok voní ako korok. Prekvapivo.

Hádajte, ako voní korok vytiahnutý z vínovej fľaše. Veľmi správne, ako korok. To, čo môže byť navyše cítiť z prírodného korku je pach plesnivej pivnice, spráchnivelé drevo, rozmočený kartón, či premočené noviny. Za všetko toto je zodpovedný TCA – 2,4,6 TriChlórAnizol. Má mikrobiálny pôvod a vyskytuje sa v 2-3% fliaš s prírodným korkovým uzáverom. Aj v tých naozaj drahých! Ak TCA v korku je, nachádza sa pravdepodobne aj vo víne a po ochutnaní alebo privoňaní to ucítite.

Prichádza na rad logika

Predstavme si, že otvoríme fľašu vína, ovoniame korok a ucítime čokoľvek negatívne. Nikto na svete by fľašu na mieste nevylial do drezu ale najprv sa presvedčí tým, že víno ochutná a ovonia. Po ochutnaní môžeme ale zistiť, že víno je predsa len v poriadku.

Predstavme si, že otvoríme fľašu vína, ovoniame korok a neucítime nič negatívne. Následne víno ochutnáme a pokojne môžeme zistiť, že má vadu alebo chorobu, ktorú nám korok neodhalil. Ak teda smradľavý korok neznamená vždy vadné víno, nesmradľavý korok zdravé víno a z vína si odpijeme tak či tak, na čo je to celé dobré?

Pôvod je úplne iný a logika úplne inde

Vraciame sa do oblastí drahých francúzkych vín a do histórie, kedy sa na trhu vo veľkom objavovali podvodníci s nekvalitným vínom. Títo majstri švindlu sa snažili falšovať etikety, aby vyzerali ako pravé drahé vína veľkých vinárstiev. Porovnateľné s dnešnými fake kabelkami veľkých módnych domov za 25 eur. Ibaže sa dnes už predajcovia netvária, že sú naozaj pravé. Vinárstva sa začali brániť tým, že na korok dávali svoje unikátne logo a názov vinárstva.

Preto ak hostiteľ podal korok z fľaše na kontrolu, predovšetkým si chcel hosťa uctiť a ukázať mu, že víno je pravé. Na korok sa teda len pozeralo, nevoňalo sa. Falšovanie vín sa časom až na pár výnimiek vytratilo, vytratila sa aj znalosť toho, čo s podaným korkom robiť a začalo sa ovoniavať. Ľudia prosto improvizovali.

Práve pre svoju neschopnosť stopercentne odhaliť kvalitu obsahu fľaše a vzhľadom na to, že víno ochutnáme tak či tak, je ovoniavanie korku bezvýznamný dôkazový materiál, ktorý sa stal zvláštnym zvykom z omylu. Ak hostiteľ, či someliér podá hosťovi korkovú zátku nesnaží sa ho však skúšať, či nachytať. Nezabúdajte, že tento zvyk nám zostal ako krásny pozostatok prejavu úcty k hosťovi. Korok vezmite do ruky a skontrolujte jeho zdravotný stav len vizuálne.

Korok nie je úplne neužitočný

Na druhej strane nám ale korok vie ponúknuť o víne niekoľko iných indícii. Pre tých, ktorý si pri otváraní a pití vín radi precvičujú detektívne schopnosti, v ďalšom článku Vám prezradíme zopár trikov a frajerín.

Viac podobných zaujímavostí si povieme na najbližšej špeciálnej ochutnávke v tme, ktorá sa koná…

autor: Tibor Kiss